Dili (RCCT) 30-07-25-Sorumutu Konsellu Ministrus nian iha loron 30 fulan-jullu tinan 2025, aprova projetu Proposta Lei, ne’ebé aprezenta husi Ministru Interiór, Francisco da Costa Guterres, kona-ba Rejime Jurídiku Artes Marsiais.
Objetivu husi inisiativa lejizlativa ida ne’e maka atu estabelese rejime jurídiku ida ne’ebé klaru ba ensinu, aprendizajen no prátika artes marsiais iha Timor-Leste, hodi asegura katak atividades ne’e hala’o ho seguru, ordenadu no tuir prinsípius orden públika nian.
Proposta ne’e ho objetivu atu prevene no kombate violénsia ne’ebé asosiadu ho prátika artes marsiais, liuliu entre joven sira, liu husi kria mekanizmu monitorizasaun, fiskalizasaun, no responsabilizasaun ne’ebé efikás ba sentru, klube, no ajente sira ne’ebé envolve. Tanba ne’e maka introdús figura “perfíl risku”, ne’ebé bele aplika ba organizasoins ho istória komportamentu antisosiál ka violentu, sujeitu ba medida kontrolu institusionál espesífiku sira.
Diploma ne’e mós propoin kriasaun órgaun foun rua: Komisaun Reguladora Desportu ba Artes Marsiais (CRDAM-sigla portugés) no Komisaun Monitorizasaun no Fisklizasaun Artes Marsiais (CMFAM- sigla portugés), atu nune’e bele asegura koordenasaun institusionál ne’ebé forte entre entidade governamentais kompetentes no sosiedade sivíl.
Entre prinsípiu orientadór sira ne’ebé konsagra iha proposta lei ne’e, destakada maka prioridade ba orden públika, prevensaun no prekausaun ba riskus, koordenasaun institusionál, responsabilizasaun individuál no koletiva, liberdade ba asosiasaun no la-partidariza, hodi garante katak artes marsiais mantén hanesan prátikas formasaun pesoál no kulturál, ne’ebé laiha influénsia hosi polítiku-partidáriu sira.
Ho proposta lei ida-ne’e, Governu hakarak atu salvaguarda arte marsiál sira-nia karater desportivu no kulturál, hodi promove sira-nia prátika ne’ebé responsavel no kontribui ba seguransa no moris-di’ak sosiedade timoroan nian.
Sources : https://timor-leste.gov.tl/?p=44670&lang=tp
Reportazen RCCT